Bude už aj Bratislava mestom prestížnych kongresov? Verím, že áno!

Autor: Tomáš Hegedűš | 24.9.2020 o 10:20 | (upravené 24.9.2020 o 13:49) Karma článku: 1,52 | Prečítané:  533x

Mnohí ju dôverne poznajú, niektorí však o nej doteraz ani nepočuli. Áno, reč je o kongresovej turistike, ktorá je pre mnohých Slovákov ešte stále veľkou neznámou. A niet divu! 

Aj napriek tomu, že naša krajina aj hlavné mesto majú skvelé predpoklady na to, aby boli jej neoddeliteľnou súčasťou, doteraz sa táto forma turizmu nachádzala len v úzadí. Navyše, Bratislava je dokonca jediným hlavným mestom v EÚ, ktoré nemá ani jedno kongresové centrum. Práve preto ma teší, že už aj v Bratislave môže čoskoro vstúpiť na mapu svetového kongresu.

Kongresová turistika totiž nielen zvyšuje prestíž krajiny, ale tvorí aj značnú časť jej príjmov z cestovného ruchu a je nesmierne dôležitým prvkom turistického mixu. To, že sa táto forma turizmu začala pomerne intenzívne riešiť už aj na Slovensku preto vnímam veľmi pozitívne. Túto tému je však potrebné v rámci Bratislavy pre jej dlhodobý úspech riešiť strategicky a vytvoriť komplexný ekosystém. Naše hlavné mesto má predpoklady stať sa miestom konania rôznych prestížnych podujatí, do našej ekonomiky môže priniesť desiatky miliónov eur, ponúknuť stovky nových pracovných miest a prilákať tu odborníkov z celého sveta. Navyše, Viedeň, ktorá je zaradená medzi top 3 kongresové centrá, nevie uspokojiť až 25 % požiadaviek na kongresy.

Kvitujem teda to, že občianske združenie, za ktorým stojí mimovládna organizácia Globsec a umelci, požiadalo ešte začiatkom tohto roka vládu o štátnu pomoc na Národné kultúrne a kongresové centrum v Bratislave. A držím im palce! Keďže sa však jedná o projekt so štátnou dotáciou, rád by som sa pristavil pri niekoľkých veciach.

NEHNUTEĽNOSŤ NESTAČÍ LEN POSTAVIŤ, TREBA JU AJ SPRÁVNE PREVÁDZKOVAŤ

Poďme si to celé rozmeniť na drobné. Ústredným prvkom celého projektu je nielen samotná nehnuteľnosť, ktorú je potrebné vybudovať, no čo je podstatné, neskôr aj správne a strategicky prevádzkovať. Prečo? Pravdou totiž je, že na Slovensku sú takmer všetky štátne nehnuteľnosti, či už sú to nemocnice, kancelárske priestory alebo školy, dlhodobo podfinancované a zle riadené. Žiaľ, ich prevádzka je teda viac-menej neudržateľná a na konci dňa končí nechceným investičným dlhom.

Ako som spomínal, za posledných pár rokov sa u nás podobnou formou vybudovalo napríklad viacero futbalových či hokejových štadiónov. Vo všetkých prípadoch však prišli na scénu, okrem iného, aj pochybnosti o výške investícií a efektívnosti v otázke ich ďalšej prevádzky. Pozitívne je ale to, že štadióny stále stoja a pravidelne plnia svoj účel. Som si však istý, že nikto by nenamietal proti tomu, aby túto príležitosť dobre využila aj vláda. Bolo by skvelé, keby sa poučila z minulých skúseností a k tomuto „pilotného kongresovému centru“ pristúpila tak, aby bol nielen dobre nastavený, ale aj dlhodobo udržateľný.

TRI, DVA, JEDNA...ŠTART! BOJ O ŠTÁTNU DOTÁCIU ZAČÍNA!

Poďme však k ďalším pozitívam tohto projektu. Skvelou správou je, že na toto nové národné kongresové centrum sa hneď po jeho vyhlásení začalo uchádzať niekoľko skúsených developerov. Medzi nimi sa nachádzali spoločnosti ako J&T, Incheba, Immocap Group či ESET campus.

NA ČO BY SA URČITE NEMALO ZABUDNÚŤ?

  1. Prvým je samozrejme samotná nehnuteľnosť ako taká, jej správne naprojektovanie, dobre nastavený rozpočet a kvalitná výstavba. Pri stanovení budúcej hodnoty by sa mala využiť metodológia od RICS (Royal Institution Of Chartered Surveyors), čiže profesionálnej organizácie, ktorá stanovuje budúcu hodnotu danej nehnuteľnosti. Celý proces by mal mať nastavený kvalitný projektový manažment a tiež stavebný dozor, ktorého hlavnou úlohou by malo byť dohliadať na kvalitu projektu a dodanie požadovaného výsledku, ktorý bol nadcenený, a to v požadovanom čase a kvalite tak, aby sme nemuseli zažiť prekvapenia vo forme zdvojnásobenia či strojnásobenia rozpočtov, ako to už na Slovensku býva zvykom.
  2. Prevádzka nehnuteľnosti. Cieľom pri výstavbe nehnuteľnosti by malo byť logicky aj to, aby bola dlhodobo udržateľná. To však nie je možné bez správne nastaveného nájomného modelu, ktorý v sebe nesie všetky náklady (nájom, prevádzkové náklady, energie). Tu by som rád opäť zdôraznil slovo UDRŽATEĽNOSŤ. A to práve preto, aby sme sa mohli vyhnúť situácii, ktorá je na Slovensku, žiaľ, pomerne častým problémom. Práve spomínaný nájomný model by mal byť nastavený tak, aby nedošlo k situácii, v ktorej bude Slovensko mať už po 10 rokoch nie nové, pekné a udržiavané kongresové centrum, ale zanedbanú, podfinancovanú a zastaranú nehnuteľnosť. Jednoducho, ten špičkový stav, aký bude mať pri svojom vzniku by sa mal udržiavať. Nastavenie tohoto nájomného modelu nie je triviálnou úlohou a jeho súčasťou by mali byť aj dobre nastavené KPIs. Už dopredu by mala byť jasná návratnosť celej investície. Už teraz je totiž zrejmé, že tá návratnosť nebude 7 až 10 rokov ako je zvykom pri privátnych projektoch. Bude zrejme dlhšia, čiže 10 a viac rokov, avšak aj napriek tomu platí to isté: návratnosť musí byť jasne stanovená a kontrolovaná.

Suma sumárum, na záver by som rád opätovne vyzdvihol, že sa už aj tu konečne začal budovať projekt využívajúci nesmierny, a doteraz nevyužitý, potenciál Bratislavy v oblasti kongresovej turistiky. Do našej krajiny priláka novú „bonitnejšiu“ cieľovú skupinu a zvýši príjmy krajiny v oblasti cestovného ruchu. Práve preto pevne verím, že zodpovední všetky tieto procesy zvládnu po profesionálnej stránke tak, aby sme sa mohli už o pár rokov pýšiť nielen pekným a novým kongresovým centrom, ale aj trvalo udržateľným. Ideálne takým, v rámci ktorého bude hodnota celej investície časom rásť, a nie klesať. To by sme asi nechceli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.


Už ste čítali?